Skřehotající Talmud-česnek ze SR

Slovenští "pravdoláskaři" se zase předvedli. Jde vesměs o kosmopolitní chátru, národně odrodilou, která toliko sloužila panu Havlovi a dnes v duchu "občanské společnosti " zase sní o tom, že ONI - ktření Jordánem " budou poroučet, falšovat dějiny a obviní slovenský národ z podílu na holocaustu.
Myslím, že i my v ČR máme podobný hnuj - napřiklad Tydlitát, Uhl, Penc a celý ten zelený cirkus zvaný Strana zelených. Poskoky v MfD, LN atd ani nepočítám.

IVO: Národný populizmus na Slovensku
Recenzia
„Inštitút pre verejné otázky (IVO) vydal novú publikáciu Národný populizmus na Slovensku. Ide o hlavný výstup projektu podporeného nemeckou Nadáciou Heinricha Bölla. Autori Grigorij Mesežnikov a Oľga Gyárfášová sa v knihe venujú stranícko-politickým a socio-kultúrnym aspektom národno-populistickej politiky na Slovensku. Objektom ich skúmania sú najmä strany súčasnej vládnej koalície, ktoré často používajú oslovenie voličov založené na kombinácii populistickej mobilizácie a nacionalizmu. Publikácia analyzuje autentické stanoviská viacerých predstaviteľov SNS, Smeru-SD a ĽS-HZDS v rozmanitých kontextoch – pri diskusiách o charaktere štátu a interpretácii národných dejín, v debatách o problematike národnostných menšín, vrátane vzťahu k Maďarom a Rómom či politickej reprezentácii maďarskej národnostnej menšiny. Pri skúmaní aktuálnych trendov vo verejnej mienke sa analytici venovali návratu politiky identít, názorom verejnosti na slovensko-maďarské vzťahy a miere občianskej participácie. Osobitná kapitola je venovaná demografickým a názorovým charakteristikám priaznivcov najsilnejšej vládnej strany Smer-SD.“
Takto približujú svojim čitateľom spomínanú publikáciu tvorcovia internetovej stránky Inštitútu pre verejné otázky a my vám prinášame recenziu Petra Kušníra na túto novú knihu.
Autor v práci rieši problematiku populačného nacionalizmu v oblasti politiky. Napriek tomu, že udáva vlastnú definíciu tohto pojmu, pre lepšiu orientáciu čitateľa by bolo vhodné, aby aspoň v hrubších črtách priblížil význam slova nacionalizmus a nespájal ho len so šovinistickým poňatím. V úvode štúdie si nevymedzil chronologické postavenie témy, to jest, ktoré obdobie bude skúmať, ani neozrejmil bližšie spracovanie tejto problematiky u iných pisateľov ako aj ich prínos, alebo existenciu podobného diela. Vo svojom 32-stranovom príspevku zasahuje do širokej škály otázok, kde sa ich nosným pilierom stávajú najkontroverznejšie témy slovenských dejín, slovensko-maďarské vzťahy a rómska menšina. Pozornosť zameriava predovšetkým na SNS prípadne SMER a HZDS. Autor cituje najmä z opakujúcich sa zdrojov ako SME, Národná obroda, Lidové noviny, ČTK, SITA, TASR, Aktuálne.sk, atď. Jeho bibliografické odkazy nie sú formálne presne zvládnuté, väčšinou sa v nich neobjavuje ani tvorca článku, resp. nie je určené podľa akých platných noriem sa postupovalo. Dielo je popreplietané zbytočnými latinskými spojeniami ako per se (s. 20), ad hoc, de facto (s. 24, 31) a ex post (s. 25, 28, 33).
V práci je možno vidieť zreteľnú absenciu odborných prameňov, ktoré vyúsťujú v niektorých situáciách do samotného populizmu, nad ktorým sa tak s obľubou autor ,,odbavuje“. Príkladom je používanie marxistického pojmu ,,vojnový slovenský štát“ (s. 8, 16, 17, 18). V súčasnej historiografii sa uprednostňuje názov Slovenská republika alebo Slovenský štát (1). S týmto omylom sa však nestretávame len v tejto publikácii, ale častokrát ho môžeme počuť z úst politikov, politológov, médií ako aj iných „osobností“ z kultúrneho a verejného života. O „vojnovom slovenskom štáte“ je jednoducho nesprávne hovoriť, pretože vznikol pred vojnou. Historik Matice slovenskej Peter Mulík to bližšie ozrejmuje: „Slovenský štát bol historickou realitou. Nevznikol ako výsledok vojnových zmien a vojenských operácií. Nebol to nijaký, vojnový slovenský štát. Vznikol ako dôsledok vtedajšej geopolitickej situácie a diplomacie, keď jediným hegemónom kontinentálnej Európy bolo Nemecko.“ (2)
Autor sa okrem toho snaží zavádzať pestrými pochybnosťami, niektoré témy zľahčuje, k iným ukazuje príliš zaujaté stanovisko. Taktiež poskytuje komentáre iba tam, kde sa mu to hodí. Napr. pri historických otázkach sa neobťažuje označiť profesora M. S. Ďuricu (s. 17) a docenta D. Čaploviča (napr. s. 26, 28) za historikov, čo môže u nezainteresovaného čitateľa nadobudnúť pocit ich laickosti. Odmieta spätosť súčasnej SNS s historickou a jej vznik kladie do roku 1990 (s. 9). Treba si však položiť otázku: „Vari, keď Svetozár Hurban Vajanský obnovoval v roku 1881 (3) po svojom otcovi Slovenské pohľady, tiež to bolo spochybnené?“ To však neznamená, že súčasnej SNS sa darí napĺňať všetky hodnoty, s ktorými sa sama stotožňuje.
Pri otázke používania pojmu starých Slovákov pre obyvateľov Veľkej Moravy autor poukazuje, že viacero odborníkov to označilo za mytológiu, lenže už sa nedozvedáme ani z poznámkového aparátu o koho sa jedná. Otázka znie: „Prečo nebol konkrétny?“ Okrem profesora Steinhűbela, sme nemali možnosť na verejnosti zachytiť iného stredovekára. Naopak, označenia starí Slováci sa zastalo minimálne 8 stredovekárov, vedecky pracujúcich a aktívne publikujúcich rovnako ako spomínaný profesor, z toho minimálne traja zaoberajúci sa obdobím Veľkej Moravy. Istotne by bolo zaujímavé akoby sa k tejto otázke postavil jeden z „velikánov“, dnes už nebohý profesor Peter Ratkoš. Opäť autor bez historického vzdelania spochybnil, že Svätopluk bol kráľ. K čomu znova neposkytol žiadne zdôvodnenie a taktiež sa neoprel o žiadneho historika zaoberajúceho sa Veľkou Moravou (s. 16) (4).
Existenciu Slovenského štátu a rovnako aj pôsobenie Dr. J. Tisa posudzuje prevažne z jedného pohľadu - židovskej otázky (5). „V nastolenom trende“ pokračuje pri hodnotení rómskej a slovensko-maďarskej témy, keď hlbšie neanalyzuje príčiny výrokov predstaviteľov politických strán. Výsledok tohto podania môže vyznieť aj ako nepriama obhajoba neprispôsobivých Rómov (6) a osôb šíriacich šovinistickú propagandu tzv. Natio Hungarica (uhorského resp. maďarského národa) (7). V prípade vraždy 17-ročného chlapca Rómom v električke, autor tu bez akýchkoľvek podkladov vytvára neopodstatnené domnienky typu: „Podľa informácií, zverejnených v médiách, mohlo ísť o incident súvisiaci so zrážkami medzi Rómami a skinheadmi, hoci príslušnosť obete k hnutiu skinheads sa nepotvrdila.“ (s. 35).
Počas celého diela označuje SNS za národne populistickú, ale o SMK v poznámkovom aparáte píše: „Programový a politický profil SMK a stanoviská jej predstaviteľov nie sú predmetom tejto analýzy predovšetkým z dôvodu, že SMK nie je politickým aktérom nacionálno-populistického typu. Hoci niektorí predstavitelia tejto strany formulujú postoje vo vybraných otázkach (najmä v otázke o rôznych formách autonómie) v radikálnejšej podobe, zostáva táto strana, využívajúca fenomén etnického hlasovania príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny, umiernenou nepopulistickou politickou silou.“ (s. 27). Týmto sa v podstate od SMK ako národne populistickej strany dištancuje a teda skôr celú štúdiu stavia do účelovosti než do vedeckého bádania.
Mgr. Peter Kušnír
Foto: Grigorij Mesežnikov
1 Pri tomto sa je možné oprieť o množstvo publikácii, napr. od r. 2002 vychádza Zborník Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov, v dnešnej dobe sa pripravuje ôsme vydanie s názvom Slovensko medzi Salzburgom a povstaním (1940 – 1944). V roku 2000 vydal knihu historik Ján Bobák (BOBÁK, Ján. Slovenská republika 1939 – 1945. Martin: Matica slovenská, 2000, 290 s.) Z minulého roku sú známe diela od historikov Martina Lacka a Ivana Kamenca. (LACKO, Martin. Slovenská republika 1939 – 1945. Bratislava: Prefekt, 2008. 208 s.; KAMENEC, Ivan. Slovenský štát v obrazoch (1939 – 1945). Praha: Ottovo nakladatelství, 2008. 248 s.). 2 MUŠÁKOVÁ, Lucia. Moje hobby? Prvá Slovenská republika. In: Hospodárske noviny, príloha Víkend. Roč. XVI, č. 52 (14. 3. 2008), dostupné na: http://hn.hnonline.sk/2-23281170-k10000_detail-5c 3 MARKUŠ, Jozef. Slovensko a jeho Pohľady. In: Slovenské Pohľady´93. Martin: Matica slovenská 1993, roč. 1, č.1, s. 1 – 5. 4 Stanovisko slovenských historikov, archeológov a jazykovedcov, ktorí sa zastali pojmu Starí Slováci je dostupné na: (http://www.stranasmer.sk/fileadmin/Dokumenty/stanoviskoslovensychhistorikovarcheologovajazykovedcov.doc). Avšak je otázne prečo médiá nereagovali už skôr, keď predseda vlády použil tento pojem 13. novembra 2007 na akademickej pôde pri príležitosti uplynutia 15 rokov od obnovenia Trnavskej univerzity. (http://www.truni.sk/index.php?page=118&type=news&id=7&method=main&art=173, 22. 1. 2009). 5 Dobrá diskusia okolo postavy Dr. J. Tisa odznela na STV2 - Sféry dôverné na tému Dr. Jozef Tiso (vysielané STV 2, 16. mája 2007, 21.55-23.55) – Scénaristom bol historik PhDr. Martin Lacko, PhD. Témy sa zúčastnili títo historici: prof. Dr. phil. Emília Hrabovec; doc. František Vnuk; PhDr. Ivan Kamenec, Csc.; prof. PhDr. Róbert Letz, PhD.; PhDr. Milan Zemko, Csc.; Dr. Jozef Rydlo. 6 Jedná sa hlavne o prípady krádeží resp. hromadných nepokojov a lúpení Rómov, ktorého sme v minulosti mohli byť ,,svedkami“ na východnom Slovensku. Napr. strana 34, 35.7 Napr. ide o citovanie výrokov na maďarskú gardu strana 31, vyjadrenia docenta Čaploviča k odhaleniu sochy L. Kossuthovi v Rožňave s. 29, vyjadrenia J. Slotu k udeleniu štátneho vyznamenania Maďarskej republiky predsedovi SMK Bélovi Bugárovi pri príležitosti výročia kossuthovskej revolúcie s. 28 a iné... MESEŽNIKOV, Grigorij. Národný populizmus na Slovensku: aktéri, témy, stratégie. In: Národný populizmus na Slovensku. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2008, s. 7 – 38. ISBN 978-80-89345-12-0.